Predúprava fosfátových náterov pre oceľové podklady

Predúprava fosfátových náterov pre oceľové podklady

Uznávanou predúpravou oceľových podkladov tesne pred nanesením prášku je fosfátovanie, ktoré sa môže líšiť v hmotnosti povlaku.

Čím väčšia je hmotnosť konverzného náteru, tým väčší je stupeň odolnosti proti korózii; čím nižšia je hmotnosť povlaku, tým lepšie sú mechanické vlastnosti.

Preto je potrebné zvoliť kompromis medzi mechanickými vlastnosťami a odolnosťou proti korózii. Vysoká hmotnosť fosfátového povlaku môže spôsobiť problémy práškové nátery v tom, že zlom kryštálu môže nastať, keď je povlak vystavený lokálne aplikovaným mechanickým silám, napr. ohýbanie alebo náraz.

V dôsledku vynikajúcej priľnavosti práškového povlaku k fosfátovému povlaku k odlepeniu zvyčajne dôjde skôr na rozhraní fosfát/kovový substrát ako na rozhraní fosfát/práškový povlak.

Na fosfátové povlaky sa vzťahuje BS3189/1959, trieda C pre fosforečnan zinočnatý a trieda D pre fosforečnan železitý.
Jemnozrnný kryštalický fosforečnan zinočnatý sa odporúča pri hmotnosti náteru 1-2g/m2 a pre fosforečnan železitý pri 0.3-1g/m2. Aplikácia môže byť vykonaná striekaním alebo ponorením. Pasivácia chrómanom nie je zvyčajne potrebná.

Povlaky fosforečnanu železa sa bežne nanášajú striekaním v troj- alebo štvorstupňovej operácii. Dielo zvyčajne pred sušením prechádza cez dve časti oplachovania vodou.

Fosforečnan zinočnatý je možné aplikovať striekaním alebo ponorením v päťstupňovej operácii, tzn. alkalické odmastenie, oplach, fosforečnan zinočnatý, dva oplachy vodou.

Je nevyhnutné, aby bol obrobok po fosfátovaní čo najskôr po vysušení práškovo lakovaný.

Predúprava fosfátových náterov